Pri mojich aktuálnych cestách po juhovýchodnej Ázii ma neustále napádajú porovnania medzi podnikateľským prostredím tu a tým európskym. Hlavným protagonistom tohoto blogu bude polievka.
Vidím, ako sa tu človek dokáže „osamostatniť“ doslova zo dňa na deň – bez úradov, povolení, pečiatok a nezmyselných regulácií. V Ázii stačí nápad, odhodlanie a miesto, kde ho zrealizovať.
A keď si na to spomeniem v kontexte Európy, kladiem si otázku: kam vlastne smeruje európske hospodárstvo a celá ekonomika EÚ?Poďme sa teda pozrieť na dva úplne odlišné svety – a ešte odlišnejšie prístupy k podnikaniu.
Kým v Ázii varia polievku, my vypisujeme formuláre
Začnime povinnosťami, ktoré vás čakajú pri založení firmy – povedzme, že si chcete po práci privyrábať ako sprievodca vo vašom meste, ktoré poznáte od A po Z.
Ešte skôr, ako niečo predáte, musíte mať založenú živnosť alebo s.r.o., získať IČO, registráciu na daňovom úrade, prípadne registráciu na DPH.Ak chcete sprevádzať turistov, ide o viazanú živnosť. Na tú potrebujete doklad o odbornej spôsobilosti – teda buď vysokoškolský diplom z daného odboru, minimálne trojročnú prax, alebo osvedčenie o absolvovaní akreditovaného kurzu.
Ďalej nasleduje podnikateľský účet, overenie bezúhonnosti konateľov (nesmú mať exekúciu ani trestný záznam), vyhlásenie správcu vkladu, úradne overený podpisový vzor konateľa, súhlas so sídlom od vlastníka nehnuteľnosti, registrácia na daňovom úrade, sociálnej a zdravotnej poisťovni, a zriadenie elektronickej schránky na Slovensko.sk.
Od roku 2026 navyše pribudne povinnosť umožniť bezhotovostné platby – teda terminál či QR kód aj pri predaji nad 1 €.
A teraz si predstavte, že nechcete sprevádzať turistov, ale len cez víkend skúsiť predávať polievku okoloidúcim.
Predaj jedla z okienka je považovaný za ambulantný alebo stánkový predaj a podlieha prísnym hygienickým normám. Potrebujete registráciu na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva, schválené podmienky prevádzky, sanitačný poriadok, skladové protokoly a zdravotné preukazy všetkých, ktorí s polievkou prídu do kontaktu.
Predajca musí mať eKasu, správne sadzby DPH (5 %, 19 % alebo 23 % podľa typu jedla) a všetky účtenky musia byť evidované online.
Niektoré obce majú dokonca vlastné vyhlášky, ktoré presne určujú, kde sa môže a nemôže polievka predávať. Pri cestách či mimo obce je to zakázané na celom území SR.
Btw KFC toto všetko spĺňa.
Neformálne podnikanie v Ázii
Tu stačí nápad a trochu odvahy. Idete po ceste a v jednom stánku si kúpite polievku a dotankujete do motorky a o 10 metrov ďalej si kúpite andulku a pivo. Kontrolórom tu je trh. Jednoducho povedané, keď sa z toho jedla poseriete, už tam neprídete.
Svetová banka pozná pojem „Neformálni pracovníci“. Tí sú definovaný ako ľudia, ktorí vykonávajú ekonomické aktivity, ktoré nie sú legálne registrované, teda pracujú v tzv. neformálnom sektore alebo tieňovej ekonomike. Tento sektor zahŕňa zamestnanie bez formálneho pracovného kontraktu, bez sociálneho zabezpečenia a bez platenia daní. Neformálni pracovníci často pracujú v malých rodinných podnikoch, ako pouličný predajcovia jedla, predajcovia PHM vo fľašiach, alebo iní drobní obchodníci, ktorí nepodliehajú oficiálnym regulačným či daňovým požiadavkám. Pre mňa pozitívnym avšak zarážajúcim faktom je že World Bank podopruje tvorbu „neformánych podnikateľských sietí.“
A teraz pozor v juhovýchodnej Ázii tvorí neformálny sektor až 78 % pracovnej sily. To je cca 244 milíonov ľudí.
Viete si predstaviť predaj pohonných hmôt z fliaš v Európe? Znamenal okamžitý zásah inšpekcie, zákaz podnikateľskej činnosti a pokuty ktoré by ste splácali do konca života. Dostali by ste sa do exekúcie, boli by ste prakticky nezamestnateľný a ostali by ste odkázaný na sociálny systém. A tým sa dostávam k podstate.
Keď nemôžeš predať polievku, skončíš na sociálke
A to je presne problém Európy. Ak nezamestnaný človek nemôže legálne predať vlastnú polievku, nezostáva mu nič iné, len poberať dávky. Byrokracia v mene „ochrany spotrebiteľa“ zabila schopnosť ľudí postarať sa sami o seba.
Zároveň sa štát tvári, že všetko vyrieši sociálnym systémom – lenže tie sú už v historicky najväčších stratách. Len slovenská Sociálna poisťovňa vykázala za minulý rok stratu 3 miliardy eur.
V EÚ v roku 2022 tvorili výdavky na sociálnu ochranu 26,9 % HDP – teda viac než štvrtinu všetkého, čo Európa vyprodukuje.
Tento graf od Eurostatu ukazuje, koľko budúcich dôchodkových záväzkov má každý štát – teda koľko je už „sľúbené“ ľuďom na dôchodkoch – v pomere k jeho HDP.
Inak povedané: ak by štát mal dnes vyplatiť všetky dôchodky, ktoré prisľúbil, musel by mať niekoľkonásobok svojho ročného výkonu. Napríklad Španielsko by muselo vyplatiť päťnásobok svojho HDP.
Takže aby sme si ti zhrnuli máme 6 % nezamestnaných, 27 % dôchodcov a ďalšie percentá ľudí na rôznych dávkach napr. na materskej. K tomu rastúce náklady na zamestnanca, vyššie daňové zaťaženie, stagnujúci priemysel a starnúcu populáciu.
No a do toho Každý rok Európska únia míňa obrovské prostriedky na vytváranie a implementáciu nových regulácií. Priame hrubé náklady verejných administratív spojené s návrhmi nových legislatív EÚ sa odhadujú na približne 1,6 až 1,8 miliardy eur jednorázovo a medzi 26,5 až 38,3 miliardami eur ročne v opakujúcich sa nákladoch.
Systém, ktorý by mal podporovať podnikanie, vynakladá značné sumy na jeho obmedzovanie. Ak by to bolo opačne, náklady na podnikanie by klesli, nezamestnanosť by sa znížila, ceny služieb by klesli a ľudia by mali viac peňazí, tým pádom by zvyšili spotrebu a tá by nakopla rast ekonomiky.
Dojedené
Európa je sýta. Prejedla sa vlastných pravidiel, zákonov, smerníc a formulárov.
Kým v Ázii ľudia varia, predávajú a zarábajú, my diskutujeme, schvaľujeme a regulujeme. Neformálne podnikanie nie je hrozbou — hrozbou je, keď ho zakazujeme. Tam, kde majú ľudia slobodu niečo skúsiť bez strachu z postihu, vzniká kreativita, komunita aj sebestačnosť.
Ja si len prajem, aby raz, keď mi dôjde benzín na Seneckej ceste, som si ho mohol kúpiť od pána z fľaše. A keď začne pršať, aby som si mohol kúpiť dáždnik po ceste do Factory. A keď sa nebudem chcieť otráviť v KFC drive, aby som si mohol dať Gyozu medzi obcami – len tak, pri ceste.
A ak by som bol náhodou dôchodca, odkázaný na systém rád by som varil polievku na ulici pred domom.
