Častokrát sa zamýšľam nad tým, prečo majú niektorí naši zákazníci pocit, že im chceme zle, že ich okrádame alebo im ubližujeme. V spoločnosti panuje nedôvera a frustrácia a tá má za následok nedôverčivosť klientov a nespokojnosť. Ale sú za tým pravdepodobne aj iné faktory.
Historické dedičstvo
Narativ, že podnikatelia sú zlodeji na Slovensku, používali už fašisti v období arizácie. Aktívne šírili myšlienky, že židovskí podnikatelia sú zlodeji a poškodzujú záujmy nežidovského obyvateľstva. Touto propagandou si neskôr legitimizovali rozkradanie a vyvlastňovanie židovského majetku do nežidovských rúk. Židia, ktorých bolo na Slovensku cca 4%, boli v tom čase hnacím motorom ekonomiky; 12 000 podnikov tvorilo cca 40% HDP. To, kam až heslá ako “Židia sú príčina vašej biedy” alebo „Židovský majetok do slovenských rúk” zašli, ďalej rozvíjať nemusíme.
V povojnovom období kedy na základe Benešových dekrétov z roku 1945 bolo znárodnených 3 348 ekonomických jednotiek so 721 600 zamestnancami; to predstavuje 54,9 % odpracovaných hodín, 55,3 % zamestnancov a 58,8 % vyplatených miezd. Hodnota odbytu predstavovala 41,4 %. V roku 1946 vykázali tzv. národné podniky stratu podľa rôznych metodík od 1,3 do 1,4 miliardy korún. K výrazným zlepšeniam ovšem došlo v roku 1947, keď sa odhadovaná strata pohybovala „len“ v stovlmiliónoch korún.
Naratív vtedajšej doby ako napr. „Dekréty znamenají uskutečnení dávnych tužeb našeho pracujíciho lidu“ alebo „Národ bude bohatší, přížívníci zmizejí, bezpracných dúchodu nebude“ nájdete na videu nižšie.
Na pretláčaní podobného konceptu sa aktívne podieľali socialisti a komunisti súvisle od roku 1945 od začiatku obdobia znárodňovania a vyvlastňovania majetku až do roku 1989. Komunistický režim vykresľoval podnikateľov ako tých, ktorí zneužívajú robotnícku triedu a obohacujú sa, na úkor pracujúceho ľudu. Kapitalistické myšlienky boli v jasnom rozpore s komunistickou ideológiou. V Česko-Slovensku, bolo vydanie Benešových znárodňovacích dekrétov oslavované každoročne, 28.10 ako Deň znárodnenia.
Začiatky kapitalizmu na Slovensku
Obdobie po roku 1989, keď do ČSFR vtrhol kapitalizmus, o ktorom nikto nič nevedel, tomuto naratívu iba pomohlo.
V 90. rokoch a v období kupónovej privatizácie začala vznikať ďalšia stigma. Novodobý podnikateľ už nebol Žid ani triedny nepriateľ ale svalnatý muž v obleku na Ferrari. Často politický kolaborant označovaný ako kontroverzný podnikateľ. Najznámejší podnikatelia toho obdobia sú väčšinou mŕtvi, v lepšom prípade v base. Mikuláš Černák, Peter Steinhubel, Miroslav Sýkora a nim podobní boli v médiách na dennodennom poriadku.
Títo podnikatelia boli “najviditeľnejší” a „najprepieranejší“, takže tvorili akúsi sociálnu stigmu o tom, kto vlastne ten podnikateľ je.
Podnikatelia a politici
Politické kauzy sú skoro vždy spojené s nejakým (kontroverzným) podnikateľom ako napríklad Marián Kočner, Bašternák alebo Výboh. Títo všetci sa obohatili na úkor národa a národ o tom počúva denne v televíznych novinách. Najviditeľnejšie mená už nie sú hrubokrkí mafiáni, ale sofistikovaní DPHčkari.
Filmy a seriály
Filmy a seriály vykresľujú podnikateľov ako multimilionárov, ktorí nemajú čo od dobroty. Majú divné sexuálne úchylky, užívajú kokain, platia si prostitútky. Succession sa nám snaží ukázať zákulisie najbohatších, kde si podrážajú nohy, na úkor rodiny, kvôli dedičstvu, ktoré navyše nikto z nich nepotrebuje. The Wolf of Wall Street nám zase ukazuje, ako nás predajcovia finančných nástrojov chcú oklamať a všetky naše investície rozhadzujú na autá a koks. V The Founder sa kladie dôraz na krádež konceptu McDonald’s od ich zakladateľov. Adam Neumann z WeCrashed zas všetkých len klame a má divné rituály. V každom prípade sa zabúda na hodnotu, ktorú títo ľudia tvoria a na to, koľko času a energie trvalo túto hodnotu vytvoriť.
Nedostatok podnikateľskej kultúry na Slovensku
Malo podnikateľských subjektov, neustále pretrvávajúci strach zo zlyhania a z toho, čo povedia ostatní, a na druhej strane aj hanba byť úspešný, blokuje obyvateľov v pokusoch o vlastné podnikanie. Ľudia nechápu, že podnikatelia sú často motorom inovácií, vytvárajú pracovné miesta a ekonomický rast. Taktiež nechápu, že keď sa budú mať firmy dobre, budú sa mať lepšie aj oni. Vzdelávací systém neučí ekonomickú gramotnosť ani trhové hospodárstvo a nevysvetľuje ľuďom, kto a čo a ako tvorí ekonomiku. Byrokracia zaťažuje podnikateľské prostredie a odrádza mladých ľudí od začatia svojho podnikateľského sna. V rámci Európskej únie je priemerný podiel ľudí, ktorí sa pozitívne pozerajú na súkromné podnikanie, 74 %. Napríklad v Českej republike to je 72 %, Na Slovensku 58%. Slovensko sa celkovo radí zo všetkých 45 skúmaných krajín až na 43. miesto. Negatívnejšie vnímajú podnikanie už iba v Rumunsku a Turecku. Iba 40% Slovákov dôveruje svojmu vlastnému zamestnávateľovi. Mimochodom slováci nedôveruju nikomu okrem hasičov. Dôveru im deklaruje 79 % obyvateľov.
Záver
Nedostatok úspešných príbehov obmedzuje inšpiráciu a cieľavedomosť našich podnikateľov. Kiež by sme mali viac Feherváryov, Pastierov alebo Trubanov…. Kto z vás pozná BMG Invest a Horizon Slovakia? A kto z vás pozná Exponeu alebo Photoneo? Kedy ste počuli reportáž, že perfektný podnikateľ dáva ľuďom prácu, možnosť vzdelávať sa, platí vysoké dane a odvody, tvorí HDP a ponúka perfektné služby? Ja asi nikdy
Oni existujú akurát sa nepotrebujú ukazovať. A my ich nechceme vidieť…
Zdroj : sita.sk, startitup.sk, sav.sk, cdk.cz
kjxmgh